1. Legendy o káve
O objavení stimulačných účinkov kávy koluje veľa legiend. Jedna z najstarších hovorí o mladom pastierovi kôz z Etiópie okolo roku 850 n.l. Ten vraj zbadal, že po zjedení istého druhu bobúľ sa jeho kozy stávali obzvlášť živými.
Potom tento plod okúsili mnísi, no boli však natoľko sklamaní jeho horkou chuťou, že ho hodili do ohňa. Čoskoro sa im ale do nozdier začala šíriť vskutku lahodná vôňa. Mnísi boli zvedaví a preto z upražených plodov uvarili nápoj, ktorí začali pokladať za dar od boha, lebo im pomohol vydržať v bdelom stave hoci aj polovicu noci.
2. Objavenie kávy
Kultúra pitia kávy siaha do 11. storočia. Vtedy sa káva po prvý raz dostala zo svojej etiópskej domoviny do Arábie. Peržania boli uchvátení povzbudzujúcim účinkom tohto nového „islamského vína“, pretože pitie ozajstného vína majú moslimovia zakázané. Slovo „káva“ je odvodené od dávneho arabského výrazu „qahwah“.
V druhej polovici 15. storočia sa káva cez Mekku a Medinu rozšírila do Arabského kráľovstva a v roku 1510 dosiahla Káhiru.
V prvej polovici 16. storočia dosiahla svoj najväčší rozmach Osmanská ríša. Káva začínala vtedy zohrávať čoraz významnejšiu úlohu v Arábii, Malej Ázii, Sýrii, Egypte a v juhovýchodnej Európe. Prvé kaviarne boli otvorené v Damasku (1530) a v Aleppe (1532).
3. Káva dobýva Európu
V roku 1615 priniesli benátski kupci prvé vrecia kávy do západnej Európy. Jej delikátna aróma a povzbudivý účinok z nej veľmi rýchlo spravili obľúbený nápoj a čoskoro začali vyrastať po celej Európe kaviarne ako huby po daždi. Buržoázne meštianstvo sa myšlienkami nikdy priveľmi nevzďaľovalo od obchodníckych rozváh, preto už čoskoro začalo spievať chválu na účinky kávy, ktorá robila z pijanov triezvych a spoľahlivých pracovníkov. Holandskí a anglickí moreplavci vyviezli kávovník do svojich kolónií na celom svete.
Keď došlo k porážke Turkov pred Viedňou v roku 1683, zabudli tam Turci v panike 500 vriec kávy. Využil ich podnikavý poľský obchodník, ktorý v meste otvoril prvú kaviareň.
Rozširovanie nápoja bolo samozrejme sprevádzané obrovským nárastom kultivácie kávovníka. Už ku koncu 17. storočia boli podniknuté prvé úspešné pokusy o jeho pestovanie v skleníkoch. Jednu z týchto rastlín dostal v roku 1714 v Paríži do daru aj kráľ Ľudovít XIV. Panuje názor, že tento exemplár je predkom miliónov kávovníkov.
4. Káva v 20. storočí
Začiatkom 20. storočia sa na celosvetovo najväčšieho producenta kávy vypracovala Brazília. Dnes pochádza takmer celá produkcia zo Strednej Ameriky, Brazílie a z tropických častí Južnej Ameriky. Svetová produkcia kávy sa pohybuje na úrovni 150 miliónov vriec ročne, pričom až približne tretina celkovej produkcie sa dopestuje práve v Brazílii.
Praženie kávy doma bolo definitívne nahradené finálne upraveným priemyselným produktom. Prvý rozpustný kávový prášok predstavil v roku 1901 Japonec Dr. Sartori Kato. V roku 1938 spustila spoločnosť Nestlé po prvý raz komerčný predaj rozpustnej (instantnej) kávy.
Rast spotreby kávy dobre odráža trend výroby surovej kávy za posledných 250 rokov.
1750: 600 000 vriec, 1850: 4 milióny vriec, 1950: 36 miliónov vriec, 1995: 94 miliónov vriec, 2000: 103 miliónov vriec.
Dopyt po káve urobil z tohto horúceho nápoja druhú najobchodovanejšiu komoditu na svete hneď po ropných produktoch. Tento trend bol sprevádzaný fázami nadprodukcie, spaľovania nadbytočných zásob, kolabujúcich cien, svetovými hospodárskymi krízami, poklesom spotreby počas oboch svetových vojen a vznikom svetovej dohody o káve s cieľom stabilizovať jej ceny. V Nemecku sa káva po 2. svetovej vojne stala symbolom ekonomického oživenia a hospodárskeho zázraku. Tí, čo si mohli dopriať popíjanie kávy, to už niekam naozaj dotiahli.